Počas jarného obdobia už tradične vykonávame kontrolu trvalých monitorovacích lokalít obojživelníkov (TML). Takúto TML máme aj v južnej časti CHKO, v blízkosti obce Zliechov. Toto liahnisko sa nachádza v terénnej depresii, ktorá je pozostatkom mŕtveho ramena potoka. Počas suchých letných mesiacov vysychá. Pri posudzovaní stavu TML obojživelníkov je najvýznamnejším faktorom množstvo vody na lokalite, najmä počas obdobia reprodukcie obojživelníkov a vývinu ich lariev. Počas minuloročného sucha bolo už na začiatku júna toto liahnisko vyschnuté a zahynula v ňom väčšina lariev žiab a mlokov. Tento rok je situácia veľmi podobná, ak nie ešte horšia. Výdatné zrážky absentujú už od konca januára, pričom zásoby vody viazané v snehu boli podpriemerné.  Extrémne sucho počas apríla spôsobilo významný pokles hladiny vody v liahnisku, urýchlilo sukcesiu a ohrozilo znášky a larvy obojživelníkov. Rozhodli sme sa preto zasiahnuť a zlepšiť podmienky obyvateľom tejto mokrade, medzi ktorých patrí aj mlok horský (Ichthyosaura alpestris), skokan hnedý (Rana temporaria) a kunka žltobruchá (Bombina variegata).

Liahnisko je dotované vodou z priesakov meandrujúceho potoka.  Počas suchých periód s poklesom hladiny potoka klesne aj hladina spodnej vody a k priesaku do liahniska už nedochádza. V minulosti sme  ho prehlbovali, ale počas záplav dochádza  k jeho opätovnému zaneseniu. Takéto opatrenie by malo význam, ak by sa realizovalo na väčšej ploche a pomocou strojov.  Zvolili sme preto jednoduchšiu a pritom efektívnu cestu – odrazenie časti vody z potoka do liahniska pomocou hadice. Predtým sme ale museli zdvihnúť hladinu potoka nad liahniskom pomocou umelo vytvoreného prahu, aby mohla voda tiecť samospádom. Hadicou je voda vedená asi 20 metrov a vyúsťuje do pozdĺžnej terénnej depresie smerujúcej k liahnisku. Pri vyústení hadice sme vytvorili 2 jamy, ktoré tečúcu vodu spomaľujú a ohrievajú. Voda ďalej preteká depresiou ešte asi 22 metrov, až kým sa vleje do samotného liahniska. Na začiatok hadice bola nainštalovaná sieťovina proti jej upchatiu a jej koniec bol stabilizovaný plochými kameňmi. Výsledok týchto opatrení bol viditeľný hneď na druhý deň. Hladina vody v liahnisku stúpla asi o 12 cm, zároveň sa zväčšila jeho plocha asi o 50% a teplota vody klesla približne o 8 °C. Teraz sa ďalej môžeme venovať monitoringu obojživelníkov a sledovaniu vplyvu vykonaných opatrení.

Autor textu: Ing. Beňadik Machciník

Autori fotografií: Ing. Beňadik Machciník, Ing. Žaneta Minarčíková