UNIKÁTNY EXPONÁT V PRUŽINSKEJ DÚPNEJ JASKYNI

Prvý prázdninový týždeň si mali možnosť návštevníci Pružinskej Dúpnej jaskyne prezrieť svetový exponát kostry jaskynného leva (Panthera spelaea), ktorý tam bol vystavený vrámci už známej akcie Zelená – modrá. Zapožičalo ho Múzeum Blanenska na Morave a inštaloval ho i pútavo prednášal významný paleontológ a prírodovedec Mgr. Vlastislav Káňa. Jaskynný lev, ktorý žil aj na našich územiach, bol jeden z najväčších poddruhov leva všetkých čias. Spolu aj s jaskynnými medveďmi patrili k pravekým obyvateľom tejto tajomnej jaskyne.

 

Jaskynný lev bol príbuzný súčasného afro-ázijského leva. Prehistorická šelma vyhynula asi pred 10-tisíc rokmi v období poslednej doby ľadovej a stála v tomto období na vrchole potravovej pyramídy. Masívny predátor bol väčší ako súčasné žijúce mačkovité šelmy a bol akýmsi prehistorickým mixom leva a tigra.

Nástenná maľba v jaskyni Chauvet (juž. Francúzsko)

Mal mierne odlišnú stavbu lebky a kostí končatín a ako prezrádzajú kresby pravekých ľudí nemal hrivu. Jeho zimná srsť bola veľmi dlhá a hustá. Svetlo sfarbený s pravdepodobnou štetkou na chvoste sa inak nelíšil od svojho žijúceho príbuzného. Za ich vyhynutie môže pokles množstva ich prirodzenej koristi, ktorou boli jelene a jaskynné medvede. Mäsožraví predátori v týchto časoch boli menší ako bylinožravce, teda napríklad ako mamuty. Na vyhynutí levov sa podieľal aj človek, keďže spoločne totiž obývali rovnaký životný priestor. Jaskynné maľby často znázorňujú ich boj.

 

Kostra leva jaskynného (Panthera spelaea),  ktorú mali možnosť vidieť aj návštevníci Pružinskej Dúpnej jaskyne bola vyrobená technológiou 3D tlače v Digitalizačnom centre Múzea SNP v Banskej Bystrici v roku 2018. Pôvodných 56 jednotlivých kostí samca bolo doplnených o 27 častí z nálezu v lokalitách Moravského Krasu a  digitálnou rekonštrukciou častí skeletu recentného (súčasného) leva. Exponát obsahuje aj kosti nájdené v Pružinskej Dúpnej jaskyni. Tento jedinečný výstavný exponát je inak  uložený na zámku v Múzeu Blanenska v Blansku na Morave.

Pri tlači sa spotrebovalo viac ako 12 kilogramov materiálu filamentu, čo predstavuje asi 3,5-kilometra tlačovej struny s hrúbkou 1,75 milimetra. Najväčší kus – lebka sa tlačila nepretržite 110 hodín.

Speleológom, paleontológom aj ostatným prírodovedcom prajeme veľa nových objavov a nálezov, ktorými nám všetkým pomôžu poodhaliť našu minulosť.

Autor textu: Mgr. Martina Pepichová

Autor fotografií: Ing. Beňadik Machciník,

neznámý – Carl Julius Salomonsen (1919) De nyeste Kunstretninger og smitsomme Sindslidelser. Own scan., Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=12345029

zdroj: Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy: Jaskyňa pravekých šeliem – Pružinská Dúpna jaskyňa, 2016

www.wikipedia.org, www.tasr.sk, www.aktuality.sk