Sucho nám „nastavilo zrkadlo“ toho, ako sa správame k životnému prostrediu.
Vypúšťanie odpadových vôd (žúmp) do vodných tokov nebolo do dnes takým bolestivým problémom. Dnes je sucho a pri nízkych prietokoch a vyššej teplote vody je vypustenie znečistenej odpadovej vody hneď fatálne pre celý riečny ekosystém.
16.7. 2022 bol vytrávený Manínsky potok– ten potôčik, čo preteká jedným z najmalebnejších území na Slovensku- cez Manínsku a Kostoleckú tiesňavu! Vyzbieraných bolo viac ako 200 ks uhynutých pstruhov potočných.
24.7. 2022 bola vytrávená Bodianka podobný potôčik tečúci vo vedľajšej doline. Vyzbieraných bolo 371 uhynutých pstruhov potočných.
Sú to reprodukčné potoky pre pstruhy potočné…. znečistenie „vybielilo“ všetok citlivý život (generalistické druhy – riasy a baktérie samozrejme prežijú), uhynul citlivý makrozoobentos – vodné bezstavovce – kôrovce, larvy potočníkov, pošvatiek, podeniek.
Jedna vec je protizákonné vypúšťanie odpadových vôd do vodných tokov. Druhá vec je odber podzemnej a povrchovej vody. Vyschol potok vedľa „EKOREZORTU VENDELÍN.“ V sobotu 23.7.2022 bolo pozbieraných 257 exemplárov raka riečneho…. z toho 247 bolo juvenilých jedincov „račích detí“. Vedľa bol napustený bazén počas podujatia, ktorého sa zúčastnilo niekoľko sto ľudí (čo nepovažujeme v tejto situácii za vhodné riešenie).
Uhynuté jedince raka riečneho
Tretia vec je to, čo sa odohráva v riečnej nive – ak je potok regulovaný a umelo zahĺbený do podložia, tak objem podpovrchovej vody v sedimentoch riečnej nivy – tzv. v hyporeále je výrazne nižší, pretože je týmto spôsobený pokles hladiny infiltrovanej riečnej vody (obr.1). Vodný tok sa nemá z čoho až tak veľmi dopĺňať. Môžeme si to predstaviť ako takú veľkú podpovrchovú rieku, čo tečie pomaly v riečnych štrkoch. Ak je potok umelo zahĺbený do podložia- teda ak je prehĺbené koryto, tak hladina podzemnej vody je o to trvalo nižšia. Výsledok? Vypustená voda z „chladiča“ krajiny. O toto sa tiež ľudstvo postaralo už v minulom storočí, keď sa aj masívne drenážovaním vysušili mokrade v krajine.
zdroj: http://hgf10.vsb.cz/546/Ekologicke%20aspekty/loticky_system/biotopy.htm
Na príklade rieky Rajčanky alebo susednej Domanižanky, krásne môžeme pozorovať tento vplyv. Na miestach, kde nie je niva zastavaná, kde je prirodzený vodný tok – je teplota vody najnižšia a prietok najvyšší. Tu prežíva vodná biota.
V zregulovaných častiach rieky je vody málo. Teplota vody tu je až o 5°C vyššia. Citlivé živočíchy hynú. Nasýtenie vody kyslíkom je nedostačujúce. Voda nemá schopnosť nasýtiť sa pri takýchto vysokých teplotách dostatkom kyslíka. Zároveň rozkladné a ďalšie biologické procesy kyslík z vody odčerpávajú.
No a samozrejme – samočistiaca schopnosť je v týchto regulovaných „stokách“ výrazne nižšia ako v prirodzených úsekoch vodných tokov. Vidno to na množstve nitrofilných rias, farbe a pachu vody. Kde prebieha toto čistenie? V biofilme, ktorý obaľuje povrch omočených čiastočiek – kamienkov, štrku, piesku až hlboko pod dno vodného toku, pokiaľ siaha riečna voda.
Riešenie? Zodpovedný prístup k životu ako takému. Obnova mokradí. Rešpektovať záplavové územia v nivách riek a nerozširovať výstavbu v nich. Nezhoršovať ekologický, morfologický a chemický stav vodných tokov. Čo s odpadovou vodou z domácností? Dá sa eliminovať aj jej množstvo? Zodpovedné nakladanie s ňou. Hľadajme ekologické riešenia!