Medzinárodný deň hôr

pripadá na 11. decembra. Jeho cieľom je vytvárať povedomie o význame hôr pre kvalitu ľudského života a prírodnej rovnováhy na Zemi. Taktiež poukázať na ľudí žijúcich v horských oblastiach, na pôvodných obyvateľov hôr a upriamiť pozornosť ostatných ľudí na nich.

Vyhlásenie Medzinárodného dňa hôr nadviazalo na Medzinárodný rok hôr, ktorý sa konal od 11.12.2001 do 11.12.2002. Po jeho skončení bol valným zhromaždením OSN 20.12.2002 s účinnosťou od nasledujúceho roku vyhlásený Medzinárodný deň hôr. Prvýkrát sa tak oslavoval 11.12.2003

Symbol Medzinárodného dňa hôr sa skladá z troch rovnostranných trojuholníkov vyrastajúcich z myslenej čiary. Prevažne čierne trojuholníky znázorňujú hory, prvý zľava má modrý diamant na vrchole, ktorý symbolizuje ľadovce a snehovú pokrývku, dávajúcu životodárnu vodu. Kruh vo vnútri prostrednej hory znázorňuje surovinové zdroje a zelená plocha v časti tretej hory predstavuje plodiny a poľnohospodársku produkciu v horských oblastiach.

V horských oblastiach žije takmer jedna miliarda ľudí a viac ako polovica ľudskej populácie závisí od hôr na vodu, potraviny a čistú energiu. Hory sú však ohrozené zmenou klímy, degradáciou pôdy, nadmerným využívaním a prírodnými katastrofami s potenciálne ďalekosiahlymi a ničivými dôsledkami pre horské komunity aj pre zvyšok sveta.

Hory sú prvými ukazovateľmi klimatických zmien a keďže globálne podnebie sa naďalej ohrieva, horskí ľudia – niektorí z najchudobnejších na svete – čelia ešte väčším snahám o prežitie. Zvyšujúce sa teploty tiež znamenajú, že horské ľadovce sa topia bezprecedentným tempom, čo ovplyvňuje zásoby sladkej vody pre milióny ľudí. Horské komunity však disponujú množstvom poznatkov a stratégií, ktoré sa zhromažďujú po celé generácie, ako sa prispôsobiť klimatickej variabilite.

Zmena klímy, variabilita klímy a katastrofy spôsobené klímou v kombinácii s politickou, hospodárskou a sociálnou marginalizáciou zvyšujú zraniteľnosť horských obyvateľov v dôsledku nedostatku potravín a extrémnej chudoby. V súčasnosti sa odhaduje, že 1 z 3 ľudí v rozvojových krajinách je vystavený nedostatočnej potravinovej bezpečnosti.

Ako sa zhoršuje zraniteľnosť horského obyvateľstva, narastá jeho migrácia. Tí, ktorí zostávajú, sú často ženy, ktoré sú ponechané na riadenie poľnohospodárskych podnikov, ale majú malý prístup k úverom, školeniam a právam na obhospodarovanie pôdy. Odchod z horských oblastí bude mať za následok aj neoceniteľnú stratu, pokiaľ ide o poskytovanie ekosystémových služieb a zachovanie kultúry a agrobiodiverzity. Investície a politika môžu zmierniť drsné životné podmienky horských komunít a zvrátiť trendy migrácie z horských oblastí.

Téma 2018 –  “MountainsMatter”

MountainsMatter pre:

• Voda – hory sú svetové vodné veže, ktoré poskytujú 60 až 80 percent všetkých sladkovodných zdrojov pre našu planétu.
• Zníženie rizika katastrof, keďže klimatické zmeny spôsobujú katastrofy.
• Cestovný ruch – horské destinácie priťahujú okolo 15-20 percent svetového cestovného ruchu a sú oblasti dôležitej kultúrnej rozmanitosti, vedomostí a dedičstva.
• Potraviny, pretože sú dôležitými centrami poľnohospodárskej biodiverzity a sú domovom mnohých potravín, ktoré prichádzajú k nášmu stolu, ako je ryža, zemiaky, quinoa, paradajky a jačmeň.
• Mládež – aj napriek krásnej krajine, môže byť život v horách tvrdý.
• Domorodé obyvateľstvo – toľko horských oblastí hostí staré domorodé komunity, ktoré vlastnia a udržiavajú vzácne vedomosti, tradície a jazyky.
• Biodiverzita – polovica svetových bodov biodiverzity sú sústredené v horách.

Spracovala: Mgr. Martina Pepichová

Zdroje: www.un.org, www.fao.org, www.institut-montagne.org, www.horolezeckaabeceda.cz