Váh – to nie je len najdlhšia rieka Slovenska, je to ( napriek množstvu odpadov na svojich brehoch striedajúcich sa so zárastami inváznych druhov) ešte stále domov pre rozmanité druhy živočíchov od drobných bezstavovcov cez ryby, obojživelníky, plazy, vtáky až po cicavce. Či už v rieke, alebo na jej brehoch nachádzajú úkryty, potravu alebo partnerov.

Počas zimného sčítania vodného vtáctva našu pozornosť venujeme najmä vodnému vtáctvu, ale súčasne  zaznamenávame aj pobytové znaky bobra vodného alebo vydry riečnej.

Január je jedným z termínov zimného sčítania vodného vtáctva a to medzinárodným, organizovaným po celej Európe v rovnakom čase. Tento rok pripadlo medzinárodné zimné sčítanie vodného vtáctva na 13.-14. január. Keďže sa sčítavajú nielen hlavné toky, ale aj ich prítoky, vodné nádrže a rozmanité vodné plochy vzniknuté po ťažbe štrku, januárový termín je predĺžený na týždeň pred a týždeň po tomto termíne.

V územnej pôsobnosti Správy CHKO Strážovské vrchy sme tento rok sledovali vodné vtáctvo na Váhu, od Rovnianky po Lednické Rovne, na jeho prítokoch –  Hradnianka, Štiavnik, Papradnianka, Manínsky potok, Domanižanka, Marikovský potok, Biela voda, Slatinský potok, Podhradský potok a na vodných nádržiach Mikšová, Beňov a Nosice.

Najzaujímavejším pozorovaním januárového sčítania u nás, bola labuť spevavá. Vedeli ste, že k vzniku legendy o labutej piesni mohla dať podnet práve táto labuť?

Labuť spevavá (Cygnus cygnus)

Text: Erika Kružliaková, fotografie: Labuť spevavá/Veronika Kučminová, ostatné/Marek Loduha