Taký bol rok 2025.

V prvom mesiaci roku 2026 všetkým priaznivcom prírody a Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, ktorá pribudla k chráneným územiam Slovenska práve v januári pred 37 rokmi, prinášame krátku fotorekapituláciu uplynulého roka. 

V ľavom hornom rohu je fotografia bociana bieleho, ktorého sa pracovníkom CHKO Strážovské vrchy podarilo zrehabilitovať tak, že mohol byť vypustený to voľnej prírody a po čase odletieť do Afriky.

Smerom doprava nasledujú 2 fotografie ďalších zachránencov z našej chovnej stanice: sokola myšiara a bobra vodného.

Aj v roku 2025 sa naďalej mapovali orchideje, jelení jazyk celolistý, ale aj invázne druhy rastlín – na fotografii „bojujeme“ s inváznou glejovkou americkou, pôvodom zo Severnej Ameriky.

Počas letných prázdnin pokračovala aj spolupráca s HK Manín vo forme enviroprogramov v prírode a jedenkrát, kvôli nepriazni počasia aj pod lezeckou stenou v Považskej Bystrici.

Sovíča myšiarky ušatej dostalo od detí krásne meno Amálka. Keď Amálka podrástla, bola vypustená na Dubnicku, odkiaľ ju do našej chovnej stanice doviezli pracovníci CHKO Strážovské vrchy.

V ľavom dolnom rohu je fotografia penovcového prameniska s kortúzou Matthioliho, z mapovania penovcových pramenísk v lesných porastoch.

Na poslednej fotografii je zachytené koryto Rajčanky znovu bez vody v letných mesiacoch minulého roka, ktoré nám do ďalšieho roka bude pripomínať, že realizácia vodozádržných opatrení nielen v chránenom území a zvyšovanie vodozádržnej schopnosti krajiny má význam.

Za rok toho pracovníci CHKO Strážovské vrchy postíhali ďaleko viac, ale o tom možno niekedy nabudúce.

Fotografie: pracovníci CHKO Strážovské vrchy.