Svetový deň ZEME

22. apríla 2019

SVETOVÝ DEŇ ZEME 2019

Dňa 22. apríla si pripomíname na celom svete Deň Zeme. Tentoraz vyzýva ľudí na našej planéte Zem, aby sa pripojili ku kampani –

CHRÁŇME NAŠE DRUHY.

Rachel Louise Carsonová v roku 1962 povedala, citujeme: „In nature, nothing exists alone.“ Voľne preložené to znamená, „V prírode, nič neexistuje osamote, či náhodne.“

Rachel Louise Carsonová

Rachel Louise Carsonová bola americká zoologička, morská biologička a patrila k významným osobnostiam 20. storočia. Jej kniha „Tichá jar“ je považovaná za podnet, ktorý začal globálne environmentálne hnutie v USA. Jej kniha a angažovanosť spôsobila odklon od národnej pesticídovej politiky v USA a vo svete.

V prírode všetko so všetkým súvisí. Príroda je ako jedna veľká sieť vzťahov, ak zasiahneme do jednej oblasti, odrazí sa to aj v tej druhej. Ak znížime populáciu jedného druhu odzrkadlí sa to aj na inej, na ňu hlavne potravne naviazanej.

Pre našu planétu sú milióny druhov rastlín a živočíchov „Darmi prírody“, ktoré poznáme a milujeme, a mnoho ďalších, ktoré ešte len musíme objaviť. Bohužiaľ, ľudia nenávratne narušili rovnováhu prírody, a ako dôsledok toho, dnes svet čelí najväčšej miere zániku druhov, už od dôb odkedy sme stratili dinosaurov pred viac ako 60 miliónmi rokov. Ale na rozdiel od osudu dinosaurov je rýchle vyhynutie druhov v dnešnom svete hlavne výsledkom ľudskej činnosti.

Bezprecedentná globálna deštrukcia a rýchle znižovanie populácií rastlín a voľne žijúcich živočíchov sú priamo spojené s príčinami, ktoré poháňa ľudská činnosť: zmena klímy, odlesňovanie, strata biotopov, ilegálne obchodovanie s rastlinami a živočíchmi, pytliactvo, neudržateľné poľnohospodárstvo a znečisťovanie odpadmi. Vplyvy sú ďalekosiahle.

Ak teraz nebudeme konať, zánik druhov môže byť najtrvalejším odkazom ľudstva. Všetky živé veci majú aj vnútornú hodnotu a každá zohráva jedinečnú úlohu v komplexnej sieti života. Musíme spolupracovať na ochrane zraniteľných a kriticky ohrozených druhov akými sú, alebo sa stávajú koralové útesy, slony, žirafy, veľryby, ľudoopy, šelmy, či hmyz a ďalšie.

Dobrou správou je, že miera vyhynutia jednotlivých ohrozených druhov môže byť ešte stále spomalená a môžeme ju ešte zotaviť, ak budeme spoločne pracovať na budovaní jednotného globálneho systému spotrebiteľov, voličov, pedagógov, vodcov a vedcov a budeme požadovať okamžité opatrenia.

10 FAKTOV – GLOBÁLNY POKLES DRUHOV

Svet čelí masovému vyhynutiu druhov. Vo svetovom meradle viaceré druhy rastlín a živočíchov od cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov, článkonožcov, rýb, kôrovcov, koralov a iných, zaznamenávajú pokles početnosti a stoja na prahu vyhynutia. Ľudská civilizácia mala negatívny vplyv na väčšinu živých vecí. Prinášame vám prehľad desiatich faktov, či skutočností o globálnom poklese druhov.

fakt – Sme uprostred najväčšieho obdobia vyhynutia druhov za posledných 60 miliónov rokov. Bežne ročne vyhynie jeden až päť druhov. Vedci však odhadujú, že dnes strácame druhy na úrovni 1 000 až 10 000-násobok normálnej frekvencie, pričom každý deň nenávratne stratíme z prírody viaceré druhy. Žiaľ, druhy zmiznú skôr, ako sa o nich dozvieme viac, alebo zistíme ich prínosy pre naše zdravie a planétu. [1]
fakt – Nová štúdia naznačila, že populácia hmyzu sa v Nemecku za posledných 28 rokov znížila o viac ako 75 %. Je to veľmi alarmujúce: 80 % voľne žijúcich rastlín sa spolieha pri opeľovaní na včely a iný hmyz a 60 % druhov vtákov sa spolieha na hmyz ako zdroj potravy. [2]
fakt – Ničenie biotopov, ťažba a zmena klímy spôsobujú stratu polovice populácie voľne žijúcich zvierat na svete. [3]
fakt – Primáty, sú obzvlášť pod mimoriadnou hrozbou. Takmer 60 % z 504 druhov primátov je ohrozených vyhynutím a populácia 75 % našich druhov primátov rapídne klesá. [4]
fakt – Celosvetovo je pri rybolove ročne omylom chytených alebo vážne zranených viac ako 650 000 morských cicavcov. [5]
fakt – V posledných 20 rokoch bolo približne 75 % všetkých druhov ozubených veľrýb, ako sú delfíny, sviňuchy a 65 % druhov plutvonožcov (lachtany) negatívne zasiahnutých výlovom pri intenzívnom rybolove. [6]
fakt – 40 % druhov vtákov vo svete je na ústupe a 1 z 8 je ohrozených globálnym vyhynutím. [7]
fakt – Naše veľké mačky, vrátane tigrov, leopardov a gepardov, sú kriticky ohrozené a mnohé z nich v nasledujúcom desaťročí vyhynú. Mačky sú často prenasledované a zabíjané kvôli svojím častiam tela využívaným v ľudovej medicíne a kvôli kožušinám. Čína naďalej ostáva najväčším svetovým trhom pre telá a produkty týchto mačiek, ale i iných druhov ako kriticky ohrozených nosorožcov, slonov, šupinavcov. [8]
fakt – Populácie jašteríc sú obzvlášť citlivé na zmenu klímy. Nedávna štúdia uvádza, že ak súčasný pokles populácií jašteríc bude pokračovať, tak 40 % všetkých druhov jašteríc do roku 2080 vyhynie. [9]
fakt – Kedysi americký bizón sa počítal na milióny kusov a potuloval sa od Aljašky do Mexika. Dnes bizóny zaberajú menej ako jedno percento ich pôvodného biotopu. Biotop prežívajúcich bizónov je extrémne malý a pevne kontrolovaný, že je veľkosťou porovnateľný s priestorom pre chov dobytka. [10]

Sieť Deň Zeme (Earth Day Network) vyzýva ľudí, aby sa pripojili k ich kampani Chráňme naše druhy.

Ciele kampane sú:

Vzdelávať a zvyšovať povedomie verejnosti o zrýchľujúcom sa tempe vymretia miliónov druhov, o príčinách a dôsledkoch tohto javu.
Dosiahnuť ochranu širokej skupiny druhov, ako aj jednotlivých druhov a ich biotopov.
Vybudovať a aktivovať globálne hnutie, ktoré je zamerané na prírodu a jej hodnoty.
Podporovať individuálne opatrenia, ako je zníženie plytvania potravinami, zastavenie používania pesticídov a herbicídov a eliminovanie používania plastov.