Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky má vybudovanú sieť rehabilitačných a chovných staníc, kde sa môžu dostať hendikepované živočíchy. Je im tam poskytovaná odborná starostlivosť a po úspešnej rehabilitácii sú vypustené do voľnej prírody.
Chovná stanica pri Správe CHKO Strážovské vrchy plní funkciu záchranného zariadenia pre choré, poranené alebo inak poškodené jedince. Svojim vybavením je špecializovaná na dočasné umiestnenie predovšetkým pernatých dravcov a sov, ale niekedy sa vyskytnú aj iné druhy vtákov.
Vlastnú chovnú stanicu tvorí jedna väčšia voliéra a dve menšie. K výbave patrí aj mraziaci box na potravu a lekárnička. Medzi najčastejšie príčiny umiestnenia vtákov do chovnej stanice patrí: vysilenie pri dočasnom nedostatku potravy alebo zhoršení klimatických podmienok (v tomto prípade ide o najúspešnejšiu rahabilitáciu a vypustenie do prírody je rýchle, keď po niekoľkých dňoch dravec znovu získa silu), rôzne poranenia a choroby, popáleniny po elektrickom prúde na „stĺpoch smrti“, nesamostatné mláďatá, ktoré sa častokrát dostanú do ľudského zajatia a k nám sa dostanú vo veľmi zlom stave, lebo nemajú skúsenosti na prežitie vo voľnej prírode a zafixuje sa u nich naviazanie na človeka (majú aj poškodené operenie a ozobie, sú vysilené, lebo si nevedia uloviť potravu) a tiež nelegálne vybraté mláďatá z hniezd. 
Je dôležité informovať verejnosť, aby zbytočne nebrali domov mláďatá sov, ktoré aj keď ešte nevedia lietať, tak už dobre lezú po konároch. Prvý dojem býva, že sú opustené, preto ich ľudia často zoberú domov a nahlásia. Ale je to chybný postup, pretože ich rodičia o nich vedia, mláďatá sa ozývajú prenikavým hlasom a rodičia si ich vždy nájdu a nakŕmia. Ak by sa našli odrastené mláďatá, ktoré ešte nelietajú spadnuté na zemi, stačí ich vyložiť na konár najbližšieho stromu, aby ich neulovila líška alebo túlavý pes. V žiadnom prípade ich však neberte so sebou, ak nie sú evidentne poranené. Často u nás skončia aj jedince so strelnými poraneniami alebo otravami, čo svedčí o veľkej bezcitnosti k prírode.
Medzi najčastejšie druhy, ktoré sa k nám dostali patria: myšiak lesný, jastrab lesný, sokol myšiar, jastrab krahulec a výr skalný. Medzi vzácnejšie prípady patrí: orol kráľovský, orol skalný, haja červená, myšiak hrdzavý, kaňa močiarna, včelár lesný, sokol lastovičiar, sova lesná, myšiarka ušatá, sliepočka zelenonohá, volavka popolavá, dážďovník tmavý, labuť hrbozobá a bocian biely.