Nie, slávna roková kapela sa do Súľovských skál nechystá. To sa len tri niekoľkotonové balvany rozhodli prevaliť v strmom skalnatom žľabe. Stalo sa to na turistickom chodníku medzi Lúkou pod Roháčom a sedlom Pod Roháčom, na žltej značke. Táto trasa je vyhľadávaná najmä kvôli Obrovskej bráne, cez ktorú chodník prechádza, no v Súľovských skalách patrí medzi tie náročnejšie. Sú tu preto osadené aj kovové rebríky. Jeden z nich bol ukotvený aj na asi 3 metre vysokom balvane, cez ktorý sa prechádzalo v úzkej rozsadline ku skalnej bráne a potom ďalej až na hrebeň, do sedla Pod Roháčom. Nuž, ani súľovské zlepence nie sú až také statické ako vyzerajú. Voda, mráz, slnko a vietor z nich neustále odhrýzajú, čo si však ľudské oko ani nevšimne. Výsledky tejto eróznej činnosti sú však pozoruhodné. Skalám v okolí Súľova dávajú špecifické tvary, z ktorých mnohé vyzerajú ako diela sochárov. No nie sú to len abiotické činitele, čo rozrušujú pevnú skalu. Korene stromov a krov v skalných štrbinách pôsobia ako pneumatické kliny a rozpukávajú narušenú horninu. Z času na čas sa teda okrem drobných kamienkov uvoľní aj väčší balvan, no a takú zmenu si už človek všimne.

Pozornosti človeka teda neunikli ani tieto tri zvalené balvany. Voda pretekajúca úzkym žľabom odplavila štrkové lôžko pod balvanmi a tie sa následne uvoľnili, opreli o seba ako kocky domina a prevalili sa aj s ukotveným rebríkom. Posledné slovo však ešte nepovedali. Podklad, na ktorom zostali zachytené, je nestabilný a s veľkou pravdepodobnosťou sa ešte posunú.

Aj takáto činnosť patrí medzi prírodné procesy, ktoré sú v rezervácii nadradené nad ľudské aktivity. Preto z dôvodu bezpečnosti návštevníkov, v spolupráci s miestnym Klubom slovenských turistov, túto trasu dočasne označíme výstražnou tabuľkou, navrhneme ju na zrušenie a zároveň umožníme zriadiť alternatívnu a bezpečnú trasu na hrebeň. Odbočka zo žltej trasy k Šarkanej diere, verejnosti prístupnej puklinovej jaskyni, zostane zachovaná. Bližšie informácie Vám radi poskytnú pracovníci Správy CHKO Strážovské vrchy.

Autor textu a fotografií: Ing. Beňadik Machciník