NPR Súľovské skaly
Najstaršou je Národná prírodná rezervácia (NPR) Súľovské skaly, lebo počiatky jej ochrany siahajú do roku 1929.
S dnešnou výmerou 543,23 ha vlastného chráneného územia a 281,77 ha ochranného pásma bola vyhlásená v roku 1973.
Nachádza sa v orografickom celku Súľovské vrchy. Je charakteristická najväčším rozšírením reliktných borín na území
CHKO Strážovské vrchy a výskytom pestrých teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov.
Po geologickej stránke prevažnú časť územia tvoria paleogénne zlepence, ktoré pre svoju osobitosť dostali názov súľovské zlepence. V starších treťohorách (v paleogéne) prinášali rieky opracované kamene a ukladali ich pri vyústení do mora. Okruhliaky vápencov s rozmanitou veľkosťou (najčastejšie 1- 5 cm), ako aj ostrohranné úlomky dolomitov, sú spojené vápnitým tmelom. Tieto zlepence boli pri horotvorných procesoch vnútorných Karpát vyzdvihnuté a na mieste terajšej kotliny stál pôvodne mohutný horský chrbát. Na jeho povrchu prebiehala erózia zlepencov až sa zahryzla do mäkkých slienitých hornín kriedy, ktoré tvoria dolinu. Z mohutného chrbta ostali len zvyšky v podobe podkovovitej zlepencovej obruby s najvyššími vrcholmi Brada (816 m) a Roháč (802 m). Tento jav sa nazýva inverzia reliéfu. Počas miliónov rokov tu dážď, vietor a mráz vyformovali v poddajných zlepencoch umelecké diela prírody – skalné veže, ihly, brány, ktoré podnecujú ľudskú fantáziu.
Náučný chodník vedie k 13 m vysokej Gotickej bráne nazvanej podľa charakteristického zalomenia podobného gotickým portálom.
Pod Roháčom sa nachádza ďalšia 8 m vysoká Obrovská skalná brána a neďaleko nej 60 m dlhá puklinová jaskyňa Šarkania diera. V severnej časti NPR zdobí úzky kaňon vyhĺbený Hlbockým potokom 14 m vysoký Hlbocký vodopád.