Na skalné biotopy je viazaný sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Strážovské vrchy sú jedným z pohorí, kde má optimálne podmienky a hustotu populácie. Výskyt orla skalného (Aquila chrysaetos) je veľmi ojedinelý. Sokol sťahovavý a orol skalný (ale aj iné druhy dravcov a sov) sú ohrozené viacerými negatívnymi faktormi (vykrádanie hniezd na komerčné účely, zmeny biotopu, intenzívna lesohospodárska činnosť, rozsiahla sieť vysokonapäťovej sústavy elektrických vedení, horolezectvo, strelné poranenia otrávené návnady) v rôznych kombináciách v závislosti, o ktorý druh sa jedná.
Z ďalších druhov dravcov boli v CHKO Strážovské vrchy zistené v hniezdnom období: sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), jastrab krahulec (Accipiter nisus), jastrab lesný (Accipiter gentilis), včelár lesný (Pernis apivorus), myšiak lesný (Buteo buteo). Zo sov sú to: výr skalný (Bubo bubo), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), sova lesná (Strix aluco), sova dlhochvostá (Strix uralensis) a myšiarka ušatá (Asio otus).
Koncom zimy môžeme počuť na viacerých skalnatých lokalitách húkanie výra skalného (Bubo bubo). Jeho silueta je zobrazená aj v znaku CHKO Strážovské vrchy. Extenzívne obhospodarované lúky sú biotopom chriašteľa poľného (Crex crex). K vzácnym hniezdičom patrí aj bocian čierny (Ciconia nigra), sova dlhochvostá (Strix uralensis) a tetrov hlucháň (Tetrao urogallus). Tetrov hlucháň je v súčasnosti druhom, ktorý pomaly vymiera. Z pomerne stabilných populácii v Strážovských vrchoch ostalo iba veľmi málo izolovaných mikropopulácií (od roku 2003 S CHKO SV nezaznamenala žiadne pobytové znaky).