Na hrebeňoch a vrcholoch kopcov ako Vápeč, Podskalský Roháč, Súľovské skaly, ale aj na iných menších skalných útvaroch, ktoré vystupujú na povrch miestami po celom území, sa vyskytujú tzv. dealpínske ostrevkové travinno-bylinné biotopy.

Sú to nízke trávniky s trávou ostrevkou vápnomilnou s pevnými tuhými listami. Tvorí ich zmes teplomilných a horských druhov. Floristicky ich spestrujú druhy so zaujímavou minulosťou, ktorá súvisí so sťahovaním rastlinstva v období po skončení ľadových dôb – tzv. dealpíny. Podľa nich dostal tento biotop aj svoj názov. V ľadových dobách vysokohorské rastliny rástli aj v nižších polohách. Neskôr pri otepľovaní klímy sa sťahovali späť do vyšších polôh. Niektoré z nich však zostali v nižších polohách na vhodných stanovištiach s chladnejšou mikroklímou a zapojili sa do ostrevkových porastov ako ich poznáme dnes. V Súľovskej tiesňave sa napríklad vyskytuje v malých nadmorských výškach klinček lesklý, horec Clusiov, dryádka osemlupienková a tučnica alpínska, v Manínskej tiesňave astra alpínska a prilbica tuhá manínska. Bola opísaná v Manínskej tiesňave a okrem nej je jej výskyt známy len na niekoľkých lokalitách  vo Vysokých Tatrách na slovenskej aj poľskej strane. Táto vzácna atraktívna rastlina sa podobá na prilbicu tuhú moravskú.  Obidva poddruhy majú chlpaté kvety a stonky súkvetia, čím sa odlišujú od prilbice tuhej pravej, ale prilbica tuhá manínska má na týchto chĺpkoch ešte drobučké žliazky.

K ďalším horským rastlinám patria: soldanelka karpatská, dvojštítok hladkoplodý, lomikameň metlinatý, prvosienka holá, zvonček maličký a zvonovník hlavatý. Veľmi často sa tu vyskytuje atraktívny druh poniklec prostredný, ktorý bol opísaný v Súľovských skalách. Dovtedy nebol odlišovaný od poniklecu slovenského, od ktorého sa líši užšími a viacpočetnými listovými úkrojkami.

Najviac horských druhov je koncentrovaných na vrchole Strážova. Je to jediné miesto, ktoré nám  pripomína alpínsku vegetáciu v celom pohorí Strážovkých vrchov. Preto rastlinné spoločenstvá na vrchole Strážova zaraďujeme do alpínskych a subalpínskych travinno-bylinných porastov. Z nápadnejších horských druhov,  ktoré nikde inde v celom pohorí nenájdeme, tu môžeme vidieť: iskerník alpínsky, iskerník veľhorský, jastrabník huňatý, kortúzu Matthioliho.

Na výslnných južne orientovaných skalných stenách ostrevkových spoločenstiev rastú teplomilné druhy: astra spišská, devätorka rozprestretá, devätorník veľkokvetý, guľôčka bodkovaná, jagavka konáristá, kavyľ pôvabný, krasovlas bezbyľový, ľan tenkolistý, ľan žltý, nátržník piesočný, nevädza Triumfettova, oman mečolistý, pichliač bezbyľový, podkovka chochlatá, sezel sivý, skalničník guľkovitý. Dealpínske ostrevkové spoločenstvá v Súľovských skalách prechádzajú plynule do porastov reliktných borín. Borovice lesné tu majú bizarné pokrútené koruny, pretože rastú na skalnatých miestach s nedostatkom pôdy a vlahy. V ich podraste nájdeme vápnomilné  kry, napr. drieň obyčajný alebo muchovník vajcovitý.