Na trvale zamokrených plochách sa vyskytujú mokré lúky. Najpríťažlivejšie sú v máji, keď sú zakvitnuté stovkami súkvetí žltohlava najvyššieho. Už zďaleka sú nápadné mohutnými trsmi ostrice metlinatej a v čase kvitnutia upútajú valeriánou lekárskou. Z orchideí sa na nich vyskytujú: kruštík močiarny, vstavačovec májový, vstavačovec strmolistý a päťprstnica hustokvetá, z ďalších vzácnych druhov napr. vachta trojlistá.

Vstavačovec májový

Veľmi zriedkavo nachádzame v Strážovských vrchoch biotopy slatinných lúk. Svoj domov tu má množstvo machov. V čase kvitnutia upútajú bielymi chumáčmi páperníka širokolistého a úzkolistého. Z ďalších charakteristických druhov sa tu vyskytujú napríklad ostrica Davallova, bielokvet močiarny, valeriána celistvolistá. Veľmi vzácne sa na pár lokalitách vyskytujú mäsožravé rastliny rosička anglická a tučnica obyčajná.

Slatinné prameniská sú miesta charakteristické pretekajúcou vodou, ktorá sa dostáva na povrch ako výver podzemnej vody – prameň. Keďže vyvierajú na vápencoch, voda je bohatá na vápnik. Keď sa podzemná voda s vysokým obsahom oxidu uhličitého dostane do styku so vzduchom, vápnik sa vyzráža vo forme uhličitanu vápenatého, ktorý sa usádza na povrchu kamienkov, machov a rastlín. Tak vzniká penovec a takéto prameniská nazývame aj penovcové prameniská. Zaujímavé sú aj brehové porasty deväťsilov, s ktorými sa stretávame tam, kde štrkovo-kamenité brehy bránia uchyteniu drevín.