Dňa 12. a 13.7.2018 sme spolu s odborníkmi mapovali výskyt lesných druhov kruštíkov v našom území. Kruštíky (rod Epipactis) sú zaujímavým a veľmi variabilným rodom prevažne lesných druhov našich orchideí. Až na výnimku kruštíka močiarneho (Epipactis palustris), ktorý rastie na slatinných lúkach. Leto je ideálnym časom na ich pozorovanie, pretože vtedy postupne jednotlivé druhy rozkvitajú.  V súčasnosti je v Európe rozlišovaných približne 60 druhov kruštíkov a na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov, z ktorých niektoré boli opísané iba nedávno a niektoré ešte stále čakajú na opísanie. Napríklad kruštík neskorý (E. albensis), ktorý sa nachádza v lužných lesoch pri vodných tokoch, bol prvýkrát opísaný v Čechách v roku 1978. V lužných lesoch sa ešte nachádza kruštík Tallošov (E. tallosii),  s ktorým by sme si ho mohli pomýliť. V jedľovo-bukových a smrekových lesoch na vlhkých prameniskách sa vyskytuje kruštík Greuterov (E. greuteri). Na Slovensku v Strážovských vrchoch bol vo vápnomilných bučinách v roku 1996 opísaný kruštík komorický (E. komoricensis). Dodnes bol pozorovaný na Slovensku vo viacerých pohoriach, ale zatiaľ nikde inde vo svete. Vápnomilné bučiny sú charakteristické výskytom rôznych druhov z čeľade vstavačovité (kruštíkov a prilboviek), ktoré sa väčšinou v sterilnom stave ani nedajú správne určiť. V Turecku bol v pontickej oblasti v roku 1975 opísaný nemeckým botanikom kruštík pontský (E. pontica), ktorý bol taktiež dlhodobo pozorovaný aj na Slovensku, a takmer opísaný pod menom kruštík slovenský, ale Nemci nás predbehli. Strážovské vrchy sú vďaka vápenatému podložiu veľmi bohaté na výskyt týchto lesných bučinových druhov, čo dokazujú aj opisy 3 nových druhov pre vedu práve z tohto pohoria. Okrem kruštíka komorického je to ešte kruštík útly (E. pseudopurpurata) a kruštík Futákov (E. futakii). Vyskytujú sa tu aj veľmi vzácne druhy ako napr. kruštík piačenský (E. placentina).

Lesné druhy kruštíkov nie je ľahké správne určiť, pretože je k tomu nutné dobre poznať ich špecifickú stavbu kvetu a celkový vzhľad rastliny, dopodrobna ich v teréne preskúmať a mať dobré znalosti a pozorovacie schopnosti. Bez čerstvých kvetov ich vo väčšine prípadov ani nie je možné správne určiť, takže nám k vedomostiam o ich výskyte  nepomôžu ani staré zbery z herbárov z čias, kedy sa o týchto rastlinách toľko nevedelo ako dnes.  Všetky okrem najčastejšie sa vyskytujúceho kruštíka širokolistého (E. helleborine) sú chránené, preto ich v prírode netrháme. Na obdivovanie ich krásy nám stačí aj pekný fotoúlovok, prípadne pre botanických profesionálov – „kruštíkológov“  dôkladné preskúmanie nejakého jedného kvietku, odtrhnutie ktorého danej rastline neublíži. Sú to prevažne lesné druhy, preto sú ohrozené okrem lesohospodárskej činnosti aj zmenou stanovištných podmienok (napr. vplyvom nedostatku zrážok, zmenou v diverzite pôdnych mikromycétov, zmenou vlhkostných pomerov na lokalite pri lužných kruštíkoch…).

Niektoré kruštíky sú ľahko poznateľné, ako napríklad kruštík tmavočervený (E. atrorubens), kruštík močiarny (E. palustris), kruštík modrofialový (E. purpurata) alebo kruštík drobnolistý (E. microphylla).

Správne určiť väčšinu z ostatných si už vyžaduje veľa znalostí. Je dobré vedieť niečo o lokalite a preskúmať viac rastlín na lokalite a tak zistiť koľko druhov tam rastie a ich variabilitu. Pri určovaní je dôležité zamerať sa na vzhľad celej rastliny, počet, veľkosť, dĺžku listov a listeňov, tvar kvetenstva, počet kvetov a predovšetkým dobre poznať morfológiu kvetu, ktorá je u týchto na prvý pohľad veľmi podobných druhov zásadná. Najdôležitejšie je postavenie stĺpika, tyčinka s rozpadavými alebo nerozpadavými políniami, prítomnosť alebo neprítomnosť rostelovej žliazky, tvar a charakteristické znaky pysku. Takto sa dá spoľahlivo rozoznať väčšina druhov, okrem už vyššie spomenutých druhov ešte niektoré ďalšie ako kruštík širokolistý (E. helleborine), kruštík Leuteho (E. leutei) a kruštík rožkatý (E. muelleri).

Najťažšou skupinou sú kruštíky z okruhu kruštíka úzkopyskového (E. leptochila agg.), kam patrí aj kruštík komorický, ktoré môžeme ľahko zameniť aj za veľmi variabilný kruštík širokolistý a kde sa vyskytujú stále ešte zaujímavé formy čakajúce na vedecké opísanie a pomenovanie. To však už vyžaduje výbornú znalosť konkrétnych druhov a dobrú rozlišovaciu schopnosť, ktorú nie každý z nás má. Preto niektoré ich tajomstvá zostávajú ukryté len pre dobrých odborníkov, ktorí nám ich v prípade potreby správne určia. Zvedaví čitatelia si viac o tejto téme môžu prečítať tuto:

http://www.epipactis.com/blog/rod-krustik-epipactis-v-cr-60.html

Zároveň touto cestou ďakujeme Pavlovi Mereďovi, sen. a RNDr. Pavlovi Mereďovi, PhD., jun. za všetky cenné informácie, pomoc pri terénnom prieskume a pri určovaní kruštíkov v našom území.

Autor textu: Mgr. Janka Smatanová