Tesne pred Veľkou nocou boli ukončené manažmentové opatrenia v NPR Vápeč, ktoré vykonávala S-CHKO Strážovské vrchy v spolupráci s BROZ. Obnova teplomilných nelesných plôch na Vápči prebehla vďaka projektu LIFE Endemic Panalp, ktorého koordinátorom je BROZ – ochranárske združenie. Spolu s týmto miestom je projekt realizovaný v 17 územiach európskeho významu od Malých Karpát po Strážovské vrchy a v Maďarsku na ďalších 7 územiach. Tieto územia sú súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000, ktorú členské štáty Európskej únie vyhlasujú pre zachovanie najcennejších a ohrozených druhov a biotopov Európy.

Človek si často zmeny ani nevšimne, keď sa na Vápeč díva každý deň. Letecké snímky však nezabúdajú. Podľa snímky z roku 1950 sa dá predpokladať, že začiatkom storočia boli južné a západné svahy holé a mierne zatienené riedkym pasienkovým lesom (https://mapy.tuzvo.sk/hofm/).

Na Vápči rastie viacero vzácnych kvetov, napríklad poniklec prostredný, niekoľko druhov orchideí, vzácna púpava západoslovenská a ďalšie. Avšak sú to len zbytky, zväčša chradnúce nekvitnúce jedince, niektoré druhy už úplne vymizli a to z dôvodu, že vrcholové lúky a skaly pomaly pohlcoval les. Je to normálne? Aj áno, aj nie. Sukcesia (zarastanie) je prirodzený proces, ale je aj prirodzené, keď sa obmedzuje. Robí to aj samotná príroda: bylinožravce zožerú alebo rozdupú, zvetrávanie mrazom a extrémnym  počasím narúša pôdu, oheň spáli. Väčšina veľkých divých bylinožravcov je vyhubených a dobytok sa už nepasie.

Vedeli ste, že sa tam len nedávno pásli okrem iného aj kravy? Ešte asi pred 40 rokmi, keď bol vrch menej zarastený tu lietal jeden z najväčších a najkrajších motýľov jasoň červenooký. Avšak, tak ako na iných podobných miestach, aj tu ho dostihol rovnaký osud. Preto je snaha zachovať posledné omrvinky, osamelé ostrovy, ktoré sú jediným domovom mnohých drobných bytôstok. Tie potrebujú slnko, v lese a kroví neprežijú.  Mrzí nás, že muselo prísť o život niekoľko borovíc a smrekov. Sú tam len ako nálety z umelo vysadených lesov a výrubom jednej sme dali priestor pre život desiatkam lúčnych bylín a motýľov. Inak ako motorovou pílou sa to na Vápči v súčasnosti nedá. Veľkých bylinožravcov niet, ani ľudí, čo by boli ochotní pásť a oheň je démonizovaný.

Odstraňovali sa výlučne ihličnaté stromy – smrek obyčajný, borovicu lesnú a čiernu, ktoré mali nepriaznivý vplyv na vápnomilné spoločenstvá. Opadom ihličia menia vlastnosti pôdy a koruny zatieňujú stanovištia svetlomilných druhov.

Orchidea – hmyzovník muchovitý, jeden z obyvateľov Vápča.

Nie len z vrcholu zmizla pastva, ale už aj z údolných lúk v hornoporubskom chotári. Pastvu v žiadnom prípade nenahradí pár srniek a traktory.

Poniklec prostredný bežne rástol v nedávnej minulosti aj v podhorí vrchov. Dnes prežíva väčšinou len na tých najextrémnejších miestach ako je vrchol Vápča – na suchých trávnikoch s plytkou kamenistou pôdou, kde praží slnko ako je rok dlhý. Stačí mierne zatienenie a rastlina nevykvitne, prežíva ešte pár rokov v sterilnom stave (bez kvitnutia), čím sa prestáva pohlavne rozmnožovať až nakoniec úplne zahynie. Prospieva jej narúšanie pôdy a rozdupávanie kopytami, čím sa roznášajú a lepšie uchytávajú semená.

Autor textu a fotografií: Mgr. Vladimír Ruček