Čo je krásne, býva často aj vzácne. A čo je vzácne, býva často aj ohrozené. Presne to platí o hmyzovníkoch z našej prírody.

Ak orchidey nazývame klenoty slovenskej flóry, tak hmyzovníky sú potom perly medzi nimi.  Na svete je ich známych viac ako 40 druhov, väčšina z nich sa vyskytuje vo východnej časti Stredozemnej oblasti. Len niekoľko zástupcov rodu sa rozšírilo zo Stredomoria hlbšie do Malej Ázie, severnej Afriky, a teplejších oblastí strednej Európy. Na území Slovenska tento rod zastupuje 5 druhov, z nich 3 sa vyskytujú aj na území Strážovských vrchov. Pomerne často sa tu vyskytuje hmyzovník muchovitý, vzácne hmyzovník Holubyho (pôvodne opísaný ako poddruh hmyzovník čmeľovitý Holubyho) a veľmi ojedinele v južnej časti pohoria hmyzovník včeľovitý. Na Slovensku sa ešte okrem nich vyskytuje hmyzovník čmeľovitý pravý a hmyzovník pavúkovitý. Na najteplejších lokalitách začínajú kvitnúť už koncom apríla, v Strážovských vrchoch rozkvitajú koncom mája a začiatkom júna.

Hmyzovníky sa vyznačujú jednou spoločnou zvláštnosťou, od ktorej je odvodený aj ich slovenský rodový a všetky druhové názvy. Bizarný a svojou krásou atraktívny vzhľad ich kvetov pripomína vzhľad samičiek ich hmyzích opeľovačov. Príroda to tak geniálne zariadila, že samčekovia opeľovačov sa liahnu o čosi skôr ako samičky. Keďže vo svojom okolí nenarazia na reálne opačné pohlavie, nalietavajú na kvety hmyzovníkov, a tým prenášajú peľové zrnká a napomáhajú pri opeľovaní. Hmyzovníky, rovnako ako aj iné vstavačovité rastliny, sú závislé od symbiotického spolužitia s mikroskopickými hubami. Preto sa u nich vyvíjajú iba drobné listy, sú citlivé na zmeny prostredia, ktoré by tieto mikroskopické hubové hýfy narušilo a akékoľvek presádzanie na iné lokality alebo do záhradiek je neúspešné. Taktiež spoločenská hodnota za poškodenie, či zničenie týchto vzácnych orchideí (podľa novej vyhlášky č. 170/2021 MŽP SR) je dosť vysoká. Hmyzovník včelovitý = 500,- € za jedinca, hmyzovník Holubyho = 500,- € a hmyzovník muchovitý = 400,- € za jedinca.

Rastú v rozvoľnených nízkych porastoch na suchých trávnatých a krovinatých lúkach a stráňach, okrajoch lesov či slatinných pramenísk na biotopoch, kde prírodné podmienky alebo ľudská činnosť (kosenie, pasenie, rôzne druhy narúšania vegetačného krytu a erózie) zabraňujú nárastu hustejšej vegetácie a zarastaniu. Pretože iba v takomto prostredí sú ich drobné semienka schopné vyklíčiť. V súčasnej dobe, kedy už drobní súkromní hospodári pomaly vymierajú, dnešným poľnohospodárom sa na lokalitách ich výskytu neoplatí hospodáriť, sú o to viac ohrozené, a lokality udržiavame my v spolupráci s rôznymi dobrovoľníkmi.

Biotop hmyzovníkov

Autor textu: Mgr. Janka Smatanová