V sobotu 14. júna 2025 zorganizovalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v spolupráci s CHKO Strážovské vrchy a Považským múzeom poznávaciu terénnu exkurziu s názvom ,,Poď s nami do prírody“. Cieľom účastníkov podujatia bola malebná dedinka v Strážovskej kotline – Čičmany. Odborný výklad o miestnej faune a flóre poskytli Ing. Žaneta Adamčíková, biologička vlastivedného múzea, Mgr. Janka Smatanová, botanička správy CHKO a Ing. Květa Kicková, botanička Považského múzea.
Čičmany sú známe svojou zachovalou originálnou ľudovou architektúrou a pýšia sa aj krásnou prírodou. Obyvatelia Čičmian sa storočia venovali poľnohospodárstvu a chovu oviec, čo zmenilo pôvodne prevažne lesnatú krajinu na pestrú krajinu polí, lúk, pasienkov a lesov. Ľudia využívali každý kúsok svojho okolia. Čičmanci kosili a sušili trávu na seno aj z mokrých lúk (mokradí) nachádzajúcich sa v okolí dediny. Lokálne biotopy boli kedysi druhovo veľmi pestré, ústupom hospodárenia však ostali mokrade zanedbané. Jedna takáto mokraď sa nachádza v blízkosti parkoviska lyžiarskeho vleku Javorinka.
Čičmianska mokraď patrí medzi vzácne biotopy. V krajine má významnú úlohu ako rezervoár vody. Počas výdatných dažďov dokáže absorbovať veľké množstvo vody ako špongia, a potom ju pomaly vypúšťa späť do prírody. Keď sa však takáto lokalita neudržiava, zarastá náletovými drevinami a prestáva plniť svoju prirodzenú úlohu. Na mokradi v Čičmanoch viacero vzácnych druhov stále prežíva, čomu napomáha práve obnova kosenia a odstraňovania biomasy.
Samotná mokraď sa môže pochváliť výskytom biotopu európskeho významu – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach a biotopmi národného významu – Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí a Vŕbové kroviny stojatých vôd. Na mieste boli vyhĺbené tri jazierka – liahniská pre obojživelníkov. V jazierkach sme videli prasličku močiarnu, po okrajoch záružlie močiarne a iné typické rastliny pre vlhké a podmáčané lúky ako sú pichliač potočný, pichliač močiarny, kukučka lúčna, iskerník prudký, pútavo modrá nezábudka močiarna, túžobník brestový, škripina lesná či rôzne druhy ostríc. V jazierku sme mali možnosť pozorovať žabky – kunky žltobruché, žubrienky skokana hnedého, pijavice a na vodnej hladine sa držali korčuliarky. Nad jazierkami rýchlo preletovali vážky ploské, modré samčeky a žltohnedé samičky, ktoré boli zaneprázdnené kladením vajíčok. Občas preletela aj naša najväčšia vážka – šidlo kráľovské. Mokrade sú vhodným biotopom pre vtáka chriašteľa (chrapkáča) poľného. Za súmraku a v noci sa ozýva charakteristickým volaním, ktoré znie ako “krek-krek“, inokedy “rerrp rerrp“, akoby niekto prechádzal zápalkovou krabičkou po zuboch hrebeňa. Aby sme nemuseli čakať do večera, zvuky chrapkáča sme si vypočuli z nahrávky. Obzrieť si nás prišiel aj strakoš obyčajný a po oblohe poletovali sokoly, ktoré nad pokosenými lúkami striehli na svoju potravu.
Naša prechádzka pokračovala od mokrade cez suchšiu lúku, kde sme si ukázali chránené rastliny žltohlav najvyšší a z orchideí vstavačovec májový. Z ďalších lúčnych druhov kvitli práve kozobrada východná, púpavec srstnatý, zvonček konáristý, škarda dvojročná, margaréta biela. Pokochali sme sa krásnym výhľadom z lavičky a dostali sme sa až na koniec dediny, na borievkový pasienok. Keďže Čičmany ležia v nadmorskej výške 650 – 970 m. n. m., stále tu v tieni borievok ešte dokvitali májové druhy vstavače mužské a už začínali kvitnúť júnové orchidey – päťprstnice obyčajné. Orchidey sú svetlomilné rastliny a žijú v symbióze s mikroskopickými hubami a majú veľmi drobné semienka, preto ich ohrozuje zarastanie lokalít a zmena chemizmu pôdy (hnojenie). Ak chceme, aby orchidey naďalej skrášľovali našu prírodu, musíme lokalitám, na ktorých sa vyskytujú, zabezpečiť vhodné obhospodarovanie, t.j. kosenie a extenzívnu pastvu.
Našu prechádzku sme zavŕšili návštevou expozície Považského múzea – Radenovho domu a Domu č. 42, kde sme sa ešte obohatili o výklad o histórii obce Čičmany a neľahkého spôsobu života jej obyvateľov v minulosti.
Strávili sme spolu príjemné i užitočné chvíle, na trase sme spoznali viaceré biotopy, vysvetlili sme si ich vznik, význam, tradičné obhospodarovanie našimi dávnymi valaskými predkami, ale aj negatívne zásahy do krajiny v období socializmu: spájanie pozemkov do veľkých celkov, intenzifikácia a odvodňovanie, čo sa podpísalo na ochudobnení druhovej diverzity navštívených biotopov. Z uvedených dôvodov potrebujú o to väčšiu ochranu, šetrné obhospodarovanie a prípadnú revitalizáciu. Pokochali sme sa krásnou prírodou a prechádzkou po dedine, aj krásnymi ornamentálnymi maľbami na dreveničkách. Naša exkurzia bola nakoniec prírodno-historicko-etnologická, návštevníci boli obohatení o množstvo nových informácií. Čičmany sú krásnou jedinečnou lokalitou, ktorú sa určite oplatí navštíviť.
Text: Ing. Žaneta Adamčíková – Mgr. Janka Smatanová, foto: Samuel Gašperec
Tlačová správa Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici o terénnej exkurzii