Praktická starostlivosť o tis obyčajný v CHKO Strážovské vrchy

Praktická starostlivosť o tis obyčajný v CHKO Strážovské vrchy

Oplotiť alebo neoplotiť?

Ak by poľovníctvo fungovalo tak ako má, túto otázku by sme si pravdepodobne vôbec nemuseli klásť. Je to fenomén tejto doby. Pred zverou sa oplocujú poľnohospodárske plodiny, ovocné sady, no a v lese lesné kultúry. Plotov v krajine neustále pribúda, čo samozrejme znižuje jej priechodnosť pre zver. Žiaľ prvé oplotenie v lese sme vybudovali už aj my.

Tis obyčajný (Taxus baccata L.) je na Slovensku chránenou drevinou národného významu. Je to taký dinosaurus medzi našimi drevinami. Zachoval sa tu ako glaciálny relikt z treťohôr. Je to dvojdomá drevina, okrem oplodia je celý jedovatý. Obsahuje alkaloid taxín. Je do značnej miery prispôsobivý meniacim sa ekologickým podmienkam. Má veľmi malé ročné hrúbkové prírastky a preto aj napriek pomerne malej hrúbke kmeňa (v porovnaní s ostatnými drevinami), môže byť starý aj niekoľko sto rokov.

V Strážovských vrchoch prebieha mapovanie tohto druhu kontinuálne a k dnešnému dňu tu poznáme viac ako 20 lokalít s jeho výskytom, ktoré sú však izolované a výhľadovo tu tisom hrozí zánik. Tis sa tu zachoval  najmä na ťažko prístupných lokalitách, prevažne v lesoch ochranného rázu. Napriek tomu, že tis je vitálnou drevinou, ktorá dobre zvláda rôzne poškodenia, zaznamenávame pokles živých jedincov a to najmä z dôvodu neustáleho poškodzovania raticovou zverou.

Zaujímavá lokalita jeho výskytu je v blízkosti obce Tužina, kde sa na relatívne malej ploche nachádza viac ako 15 dospelých jedincov, približne 30 jedincov s výškou do 1 metra a množstvo semenáčikov. Správcom týchto pozemkov je štátny podnik Lesy SR, OZ Prievidza. Je to severne orientovaný hrebeň, na ktorom bol po veternej kalamite ponechaný zvyšok materského porastu. Z východnej strany ho obklopuje buková mladina na starej kalamitnej ploche a zo západnej strany  zmiešaný prebierkový porast.  V porovnaní s rokom 2007, keď som na tejto lokalite prvýkrát tisy zdokumentoval, sa ich zdravotný stav výrazne zhoršil. Koruny sú preriedené, niektoré konáre úplne vyschnuté, kmene poškodené od jeleňov a medveďov.

Semenáčiky sú poškodené ohryzom alebo úplne vyschnuté. Najkrajšie z nich sú ukryté v hustej bukovej mladine, ktorá však rýchlo odrastá a tis tak postupne stráca prirodzenú ochranu. V roku 2011 sme pre záchranu samenáčikov vyskúšali urobiť individuálnu ochranu pomocou chovateľského zváraného pletiva. To sa však osvedčilo len na krátke obdobie, pretože semenáčiky, ktoré už netrpeli ohryzom, mali veľké prírastky a zakrátko prerástli aj pletivo. Ochranná klietka im už bola jednoducho malá. Bodku za týmto pokusom urobili medvede, ktoré túto ochranu úplne zdemolovali a prežúvavce sa tak poľahky dostali k odkrytým stromčekom.

Tento rok sme sa rozhodli urobiť kvalitnejšie a najmä trvácnejšie plošné oplotenie. Vybrali sme tri plochy, kde sa nachádzajú najviac poškodené dospelé jedince o celkovej výmere 0,09 ha. Vytýčili sme trasy oplotenia, vyčistili ich od prekážok, vykopali jamy pre koly v trojmetrových rozostupoch. Do nich sme osadili drevené, povrchovo ošetrené koly, na ktoré sme uviazali napínací drôt. Na záver sme nainštalovali uzlové pletivo vysoké 2 metre.  Zaujímavé bolo, že počas týchto prác sa tu pohybovali aj medvede. Jeden prešiel okolo nás asi na 20 metrov. Oplotenie otestovali hneď prvú noc po osadení kolov. Tie boli čerstvo napenetrované a medveďom zrejme zavoňali. Obtierali sa o ne a na jednom z nich dokonca urobili záhryz.

Medzi poškodenými tismi bol aj veľmi vitálny samičí jedinec.  Medvede na neho liezli za plodmi vysoko do jeho koruny, kde poškodzovali konáre a kôru. Radi tu však liezli aj mimo obdobia zrelosti plodov. Niektoré si tu prišli len tak zašplhať, iné tu pravdepodobne našli liek na endoparazitov.  V každom prípade poškodenia týchto dospelých jedincov medveďmi sú rozsiahle a spolu s ďalšími stresovými faktormi môžu spôsobiť aj ich úhyn. Tento jedinec bol pre medveďov aj značkovacím stromom. Záhryz po obvode kmeňa každoročne zväčšovali až do takej miery, že teraz hrozí úplné prerušenie živých pletív.

Pri vyhotovovaní programov starostlivosti o les presadzujeme maloplošný bezzásah, alebo jemnejšie spôsoby obhospodarovania lesov, upozorňujeme na potrebu zlepšenia ochrany populácii prirodzených predátorov raticovej zveri, mapujeme súčasný výskyt tisov a zisťujeme ich zdravotný stav, no napriek tomu sa situácia nezlepšila. Pasívna ochrana tohto druhu jednoducho nepostačuje a pre zastavenie nepriaznivého trendu je potrebný aktívny a cielený manažment. Ponúka sa celý rad opatrení. Oslabeným a izolovaným populáciám by pomohlo doplnenie jedincov z lokalít s vyššou denzitou, repatriáciou tisu do vhodných lokalít s historickým výskytom by sa zväčšil areál jeho výskytu a zvýšila genetická variabilita druhu, pestovaním sadbového materiálu tisu a jeho následnou výsadbou by sa podporila následná generácia.

Keďže tis nie je hospodársky významnou drevinou, nemôžeme zo strany obhospodarovateľa lesa očakávať  aktívny prístup. V prípade, že ak vlastník lesa aj prejaví ochotu, tak na realizáciu opatrení nenájde finančné prostriedky. Na tento problém sme žiaľ narazili aj my, no nakoniec nám pomocnú ruku podala firma Kamenivo Nord 2 s.r.o. a pán Anton Svrček, ktorým za to patrí naše poďakovanie.

Autor textu: Ing. Beňadik Machciník

Autori fotografií: Ing. Beňadik Machciník, Mgr. Peter Pajger, Peter Pecík