Poniklece – poslovia jari

Poniklec prostredný

V rámci našej pracovnej činnosti každoročne monitorujeme vybrané lokality s výskytom poniklecov prostredných. Tento rok sme navštívili lokalitu NPR Podskalský Roháč. Z pravidelných sledovaní jednotlivých lokalít potom sledujeme trendy vývoja populácií a v prípade potreby, keď sa v dôsledku zarastania lokalít zmenšujú, navrhujeme a vykonávame tzv. manažmentové opatrenia. Na jeseň alebo na jar lokality presvetľujeme odstraňovaním drevín a krovitého náletu a kosíme. Tieto opatrenia pomôžu súčasne aj iným chráneným rastlinným a živočíšnym druhom, ktoré rastú spolu s poniklecmi a ktoré tiež v dôsledku zarastania lokalít z našej prírody ubúdajú, keďže v dnešnej dobe už nehospodárime tak, ako to robili naši predkovia.

Na území Slovenska sa vyskytujú 3 veľmi príbuzné druhy poniklecov, ktoré nás na jar upútajú veľkými fialovými zvončekovitými kvetmi s nápadnými žltými peľnicami: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica). Kvitnú od marca do mája. Rastú prevažne na skalách v trávovo-bylinných spoločenstvách, ale aj na výslnných trávnatých svahoch a lesných svetlinách. Uvedené druhy sa okrem morfologických rozdielov odlišujú aj geograficky. Poniklec veľkokvetý je najteplomilnejší z nich a vyskytuje sa v južných častiach Slovenska, zatiaľ čo poniklec slovenský je najchladnomilnejší zástupca tejto trojice a rozšírený je v severných častiach Slovenska. Na niektorých lokalitách sa vyskytujú aj zmiešané populácie dvoch druhov. Prízemné listy, podľa ktorých sa všetky tri druhy dobre spoznávajú, sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí kvetov. Poniklec veľkokvetý má úkrojky lístkov 2 – 6 mm široké, poniklec slovenský 15 – 25 mm a poniklec prostredný niečo medzi tým, teda 7 – 12 mm. Podľa toho dostal aj slovenské meno – prostredný.

Poniklec slovenský sa (okrem jednej lokality v poľských Tatrách) vyskytuje len na Slovensku, podľa toho dostal slovenské meno. Poniklec prostredný sa vyskytuje len na Slovensku. Oba sú teda západokarpatské endemity (druhy vyskytujúce sa len na území západných Karpát). Rastú na vápencovom a dolomitovom podklade.  Pre územie Strážovských a Súľovských vrchov je typický práve výskyt poniklecu prostredného. Súľovské skaly sú aj miesto, odkiaľ bol tento druh opísaný.  Návštevníci ich ničia trhaním a vykopávaním, no ohrozené sú aj zarastaním pôvodných areálov výskytu. Na území Slovenska sú všetky 3 druhy zaradené medzi chránené druhy európskeho významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je 37€ pre poniklec veľkokvetý23€ pre poniklec slovenský a prostredný.

 

Autor textu: Mgr. Janka Smatanová

Autori fotografií: Mgr. Janka Smatanová, Mgr. Jaroslav Košťál PhD., Mgr. Jozef Limánek, Ing. Ivan Pohánka, Vladimír Ruček