Sucho nám „nastavilo zrkadlo“ toho, ako sa správame k životnému prostrediu.

Vypúšťanie odpadových vôd (žúmp) do vodných tokov nebolo  do dnes takým bolestivým problémom. Dnes je sucho a pri nízkych prietokoch a vyššej teplote vody je vypustenie znečistenej odpadovej vody hneď fatálne pre celý riečny ekosystém.

16.7. 2022 bol vytrávený Manínsky potok– ten potôčik, čo preteká jedným z najmalebnejších území   na Slovensku- cez Manínsku a Kostoleckú tiesňavu! Vyzbieraných bolo viac ako 200 ks uhynutých pstruhov potočných.

24.7. 2022 bola vytrávená Bodianka podobný potôčik tečúci vo vedľajšej doline.  Vyzbieraných bolo 371 uhynutých pstruhov potočných.

Sú to reprodukčné potoky pre pstruhy potočné…. znečistenie „vybielilo“ všetok citlivý život (generalistické druhy – riasy a baktérie samozrejme prežijú), uhynul citlivý makrozoobentos – vodné bezstavovce –  kôrovce, larvy potočníkov, pošvatiek, podeniek.

Jedna vec je protizákonné vypúšťanie odpadových vôd do vodných tokov.  Druhá vec je odber podzemnej a povrchovej vody. Vyschol potok vedľa „EKOREZORTU VENDELÍN.“ V sobotu 23.7.2022   bolo pozbieraných  257 exemplárov raka riečneho…. z toho 247 bolo juvenilých jedincov „račích detí“.  Vedľa bol napustený bazén počas podujatia, ktorého sa zúčastnilo niekoľko sto ľudí (čo nepovažujeme v tejto situácii za vhodné riešenie).

Uhynuté jedince raka riečneho

Tretia vec je  to, čo sa odohráva v riečnej nive – ak je potok regulovaný a umelo zahĺbený do podložia, tak objem podpovrchovej vody v sedimentoch riečnej nivy – tzv. v hyporeále je výrazne nižší, pretože  je týmto spôsobený pokles hladiny infiltrovanej riečnej vody (obr.1). Vodný tok sa nemá z čoho až tak veľmi dopĺňať. Môžeme si to predstaviť ako takú veľkú podpovrchovú rieku, čo tečie pomaly v riečnych štrkoch. Ak je potok umelo zahĺbený do podložia- teda ak je prehĺbené  koryto, tak  hladina podzemnej vody je  o to trvalo nižšia.  Výsledok? Vypustená voda z „chladiča“ krajiny. O toto sa tiež  ľudstvo postaralo už v minulom storočí, keď sa aj masívne drenážovaním vysušili  mokrade v krajine.

Obr.1: Schéma priečneho profilu horného a dolného úseku toku: 1. pelagiál – voľne tečúca voda, 2. bentál – povrchová vrstva dna siahajúca do hĺbky niekoľko centimetrov, 3. hyporeál – podriečne dno, hlbšia vrstva dna s infiltrovanou riečnou vodou pod aktívnym tokom, až do hĺbky niekoľko metrov.

zdroj: http://hgf10.vsb.cz/546/Ekologicke%20aspekty/loticky_system/biotopy.htm

Na príklade rieky Rajčanky alebo susednej Domanižanky, krásne môžeme pozorovať tento vplyv.  Na miestach, kde nie je niva zastavaná, kde je prirodzený vodný tok  – je teplota vody najnižšia a prietok najvyšší. Tu prežíva vodná biota.

Obr. 2: Zachovalý riečny úsek Rajčanky – prirodzený meandrujúci vodný tok obsahujúci množstvo hlbočín, úkrytov s mŕtvym drevom ale aj plytčiny a prúdiace časti. A to všetko tam, kde je nezastavaná zachovalá niva. Rieka je dotovaná vodou z hyporeálu. Rieka a niva sú jeden prepojený celok. Nemožno ich vnímať oddelene. V tomto mieste sme namerali teplotu vody 14°C.

Obr. 3: Hlbočiny v riečnych zákrutách sú úžasne potrebné cenné esenciálne. Bez nich nie je rieka riekou.

V zregulovaných častiach rieky je vody málo. Teplota vody tu je až o 5°C vyššia.  Citlivé živočíchy hynú. Nasýtenie  vody kyslíkom je nedostačujúce. Voda nemá schopnosť  nasýtiť sa pri takýchto vysokých teplotách dostatkom kyslíka. Zároveň rozkladné a ďalšie biologické procesy kyslík z vody odčerpávajú.

Obr. 4: Zregulovaný prehriaty vyschýnajúci eutrofizovaný úsek Rajčanky – teplota vody 19°C.

No a samozrejme – samočistiaca schopnosť  je v týchto regulovaných  „stokách“  výrazne nižšia  ako v prirodzených úsekoch vodných tokov.  Vidno to na množstve  nitrofilných rias, farbe a pachu vody. Kde prebieha toto čistenie?  V biofilme, ktorý obaľuje povrch omočených  čiastočiek – kamienkov, štrku, piesku až hlboko pod dno vodného toku, pokiaľ siaha riečna voda.

Riešenie?  Zodpovedný prístup k životu ako takému. Obnova mokradí. Rešpektovať záplavové územia v nivách riek a nerozširovať výstavbu v nich. Nezhoršovať ekologický, morfologický  a chemický stav vodných tokov. Čo s odpadovou vodou z domácností?  Dá sa eliminovať aj jej množstvo? Zodpovedné nakladanie s ňou. Hľadajme ekologické riešenia!